Po sľubnom rozbehu mojej kariéry som absolvoval vynútenú pauzu. Môj had bol zhruba dva týždne tmavo fialovej farby, močil som ho v repíku a natieral octanovou masťou.  Počas prestávky som mal množstvo času na čítanie, lúštenie krížoviek a písania básní.

Po starostlivom vyliečení som konečne dostal možnosť vystupovať v preslávenom klube NORA! Moje perníkové telo sa chvelo ako nikdy predtým. Koľko ľudí príde? A čo si vlastne oblečiem?

Skutočne dlho som premýšľal čo na seba. Víťazom sa napokon stal kožuch zo sušených mačacích srstí a čierne negližé so smrtkou na prednej strane. Môj veľký deň bol už od samotného rána dokonalý. Už sa len navoňať, vyniesť smeti a vyraziť do podniku.

Na moje veľké prekvapenie už od siedmej večer stáli na parkovisku dva autobusy plné dôchodkýň, jeden so značkou KE a druhý bol tuším PP. Opona sa otvára, tyč je navoskovaná, moje perníkové telo tiež. Show sa môže začať.

Už moje prvé pohyby rozprúdili vášnivé dámy do nepríčetnosti. So svojich kabeliek vyťahovali mince, papierové peniaze, látkové vreckovky či postavičky vyrobené zo šúpolia (v rovnaký deň bol totižto aj jarmok). Na moje pódium lietalo naozaj všetko. Odvážnejšie dámy neváhali pristúpiť priamo pred moje perníkové telo. Za trenky mi strkali poväčšine 5 eurovky a obrázky Panny Márie. Najodvážnejšia však bola teta Božka.

Tá svoju bankovku poctivo zrolovala. Spočiatku som tomu nevenoval veľkú pozornosť. Trápil ma len jej zdravotný stav, lebo okolo mňa skákala ako šialená a predsa len už nie najmladšia. Nenápadne sa mi stratila z pohľadu a keby som vedel, že stojí za mojím chrbtom, hneď by som pískol na Joža a ten by ju vyhostil z našej Nory.

Počas môjho obľúbeného čísla, perníkového predklonu mu stiahla trenky a zrolovanú bankovku zapichla rovno do ánusu. Au, ešte teraz sa z toho klepem a nesedím na stoličke plnou váhou. Má jediné šťastie, že to bola 20 eurovka !

Laco zastavil na parkovisku. Z diaľky som v tme badal len dom kultúry, hasičskú zbrojnicu a medzi nimi svietiaci nápis Nora. Moja nová práca, moja mešita, môj kostol, moja domovina.

Spočiatku som si miesto hlavného striptéra v najväčšom nonstop bare v Giraltovciach musel zaslúžiť. Skúsenosti som získaval v rajóne. Pracoval som na objednávku. Presne ako roznášač pizze. Keď bola nejaká pani (väčšinou staršieho veku) hladná, vytočila číslo a moje perníkové telo bolo schopné byť do 15tich minút kdekoľvek.

Najradšej ma mala Božka Slimákovie, číslo do Nory poznala naspamäť. Hlavná vec, že si nepamätala  ani moje meno, oslovovala ma vždy Kocúrik. Bola posadnutá mačkami. Boli všade. Miesta na striptíz ostávalo pramálo, musel som sa vyzliekať hneď vedľa jej dvoch kocúrov.

V jednu štvrtkovú noc sa mi „tango s mačkami“ stalo osudným. Tri krát príjemne som necítil už pri vyzliekaní  trička, kde sa o moje perníkové telo chvostom obtieral sivý kocúr. Najhoršie ma však ešte len čakalo.

Pri vyzliekaní mojich krikľavých treniek z Ukrajiny (dostal som ich zadarmo k spomínaným cigaretám) sa kocúr pozrel môjmu jednookému hadovi priamo do tváre.  S úpätím všetkých síl som dúfal, že kocúrik nežiarli na Boženkinho nového „domáceho miláčika“. Presne naopak!!

Kocúrove zúbky boli príliš ostré a môj had je odvtedy opečiatkovaný mačacími zúbkami. 

Práve som sa rozhodol začať s vami  zdielať svoje skúsenosti a hlavne zážitky. Zdielať tak, ako to robím so svojími ženami. Tak poďme na to!