Zrod PERNÍKOVÉHO FERINA

Ahojte! Volám sa František Debnár, pre kamarátov (takže už aj pre vás) som Ferino. Perníkový Ferino.Moja prezývka vznikla už v detstve. Dal mi ju kamarát, ktorý býval  tri poschodia nad nami.

Už neviem ako sa volal, pamätám si len na jeho mamu, ktorá mala na krku vytetované A.C.A.B. a nikdy nebola príliš nadšená, keď som sa k nim chodil hrávať. 

Mama vždy hovorila, že otec je z Egypta, vraj preto som mužnejší ako spolužiaci. Všímal som si to najmä na mojej vždy hebkej, perníkovej koži, ktorá zarastala trikrát rýchlejšie ako tráva pred našou bytovkou.

Po ukončení strednej školy som sa dostal k veľmi zaujímavému biznisu. Vraj na Ukrajine majú cigy omnoho lacnejšie než v Jednote, či v stánku vedľa bytovky.  Zobral som teda svoju zelenú Felíciu a     10 kilometrov za hranicami ma už čakali chlapci s kartónmi. Neverili by ste, koľko cigariet  sa  napchá do jedného auta.

Radosť z poctivo prepašovaného tabaku trvala asi tak 15 minút. Na hraniciach ma chytili colníci a neuveríte, bola to najlepšia vec, aká sa mi mohla v živote mohla prihodiť.  V cele predbežného zadržania som sa totižto spoznal s Lacom, ktorý tvrdil, že moje perníkové, vyšportované telo je jackpot a mám sa mu vraj ozvať. Svoje číslo napísal na kus papierovej vreckovky a podal mi ju do ruky. Po prepustení s podmienkou na krku mi neostávalo nič iné ako sa mu ozvať. Vytiahol som požmolenú  vreckovku a s námahou som odpísal telefónne číslo. Za necelú hodinku ma už čakal Laco v bielom  Mercedese rovno pred domom. Celá bytovka zízala a s polootvorenými oknami pozorne načúvala. Dokonca aj spomínaná suseda stíšila prejav Mariána Kotlebu na minimum.

Podali sme si ruky a ja som prijal tú najúžasnejšiu ponuku vôbec. Práve preto som sa rozhodol založiť tento blog. Nech viete, aké príhody zažíva profesionálny GIGOLO počas svojej pracovnej doby!